Zahusťovadlá sú základnou štruktúrou a základom rôznych kozmetických prípravkov a sú rozhodujúce pre vzhľad, reologické vlastnosti, stabilitu a pocit na koži produktov. Vyberte bežne používané a reprezentatívne rôzne typy zahusťovadiel, pripravte ich na vodné roztoky s rôznymi koncentráciami, otestujte ich fyzikálne a chemické vlastnosti, ako je viskozita a pH, a použite kvantitatívnu popisnú analýzu na kontrolu ich vzhľadu, priehľadnosti a viacerých pocitov na koži počas a po použitie. Na indikátoroch sa vykonali senzorické testy a hľadala sa literatúra, aby sa zhrnuli a zhrnuli rôzne typy zahusťovadiel, ktoré môžu poskytnúť určitú referenciu pre návrh kozmetických receptúr.
1. Popis zahusťovadla
Existuje veľa látok, ktoré sa dajú použiť ako zahusťovadlá. Z hľadiska relatívnej molekulovej hmotnosti existujú nízkomolekulové zahusťovadlá a vysokomolekulové zahusťovadlá; z pohľadu funkčných skupín sú to elektrolyty, alkoholy, amidy, karboxylové kyseliny a estery atď. Počkajte. Zahusťovadlá sú klasifikované podľa metódy klasifikácie kozmetických surovín.
1. Zahusťovadlo s nízkou molekulovou hmotnosťou
1.1.1 Anorganické soli
Systém, ktorý používa anorganickú soľ ako zahusťovadlo, je všeobecne systém vodného roztoku povrchovo aktívnej látky. Najbežnejšie používaným zahusťovadlom anorganickej soli je chlorid sodný, ktorý má zjavný zahusťovací účinok. Povrchovo aktívne látky tvoria vo vodnom roztoku micely a prítomnosť elektrolytov zvyšuje počet asociácií miciel, čo vedie k premene guľovitých miciel na micely v tvare tyčinky, čím sa zvyšuje odolnosť proti pohybu, a tým sa zvyšuje viskozita systému. Ak je však elektrolytu nadmerný, ovplyvní to micelárnu štruktúru, zníži pohybový odpor a zníži viskozitu systému, čo je takzvané „vysolenie“. Preto je množstvo pridaného elektrolytu vo všeobecnosti 1 % až 2 % hmotnosti a funguje spolu s inými typmi zahusťovadiel, aby bol systém stabilnejší.
1.1.2 Mastné alkoholy, mastné kyseliny
Mastné alkoholy a mastné kyseliny sú polárne organické látky. Niektoré články ich považujú za neiónové povrchovo aktívne látky, pretože majú lipofilné aj hydrofilné skupiny. Existencia malého množstva takýchto organických látok má významný vplyv na povrchové napätie, omc a ďalšie vlastnosti povrchovo aktívnej látky a veľkosť účinku rastie s dĺžkou uhlíkového reťazca, spravidla v lineárnom vzťahu. Jeho princíp účinku spočíva v tom, že mastné alkoholy a mastné kyseliny môžu vložiť (spojiť) povrchovo aktívne micely, aby podporili tvorbu miciel. Vplyvom vodíkovej väzby medzi polárnymi hlavami) sú dve molekuly usporiadané tesne na povrchu, čím sa výrazne menia vlastnosti miciel povrchovo aktívnej látky a dosahuje sa efekt zahustenia.
2. Klasifikácia zahusťovadiel
2.1 Neiónové povrchovo aktívne látky
2.1.1 Anorganické soli
chlorid sodný, chlorid draselný, chlorid amónny, monoetanolamín chlorid, dietanolamín chlorid, síran sodný, fosforečnan sodný, hydrogénfosforečnan sodný a tripolyfosforečnan sodný atď.;
2.1.2 Mastné alkoholy a mastné kyseliny
Laurylalkohol, myristylalkohol, alkohol C12-15, alkohol C12-16, decylalkohol, hexylalkohol, oktylalkohol, cetylalkohol, stearylalkohol, behenylalkohol, kyselina laurová, kyselina C18-36, kyselina linolová, kyselina myrolová, kyselina myrolová kyselina stearová, kyselina behenová atď.;
2.1.3 Alkanolamidy
Kokosový dietanolamid, kokosový monoetanolamid, kokosový monoizopropanolamid, kokamid, lauroyl-linoleoyldietanolamid, lauroyl-myristoyldietanolamid, izostearyldietanolamid, linolový dietanolamid, kardamónový dietanolamid, kardamónový monoetanolamid, olejový dietanolamid, palmový monoetanolamid, sodno-monoetanolamid semonetanolaryl ricínový dietanolamid dietanolamid, stearínmonoetanolamid, stearylmonoetanolamidstearát, stearamid, lojový monoetanolamid, dietanolamid z pšeničných klíčkov, PEG (polyetylénglykol)-3-lauramid, PEG-4 oleamid, PEG-50 lojový amid atď.;
2.1.4 Étery
Cetylpolyoxyetylén(3)éter, izocetylpolyoxyetylén(10)éter, laurylpolyoxyetylén(3)éter, laurylpolyoxyetylén(10)éter, Poloxamer-n (etoxylovaný polyoxypropylénéter) (n=105, 124, 185, 237, 2838, 33 , 407) atď.;
2.1.5 Estery
PEG-80 glyceryl lojový ester, PEC-8PPG (polypropylénglykol)-3 diizostearát, PEG-200 hydrogenovaný glycerylpalmitát, PEG-n (n=6, 8, 12) včelí vosk, PEG-4 izostearát, PEG-n (n= 3, 4, 8, 150) distearát, PEG-18 glyceryloleát/kokoát, PEG-8 dioleát, PEG-200 glycerylstearát, PEG-n (n=28, 200) glyceryl bambucké maslo, PEG-7 hydrogenovaný ricínový olej, PEG-40 jojobový olej, PEG-2 laurát, PEG-120 metylglukózový dioleát, PEG-150 pentaerytritolstearát, PEG-55 propylénglykololeát, PEG-160 sorbitantriizostearát, PEG-n (n=8, 75, 100) stearát , PEG-150/Decyl/SMDI kopolymér (polyetylénglykol-150/decyl/metakrylátový kopolymér), PEG-150/stearyl/SMDI kopolymér, PEG-90. izostearát, PEG-8PPG-3 dilaurát, cetylmyristát, cetyl8palmitát, -36 kyselina etylénglykolová, pentaerytritolstearát, pentaerytritolbehenát, propylénglykolstearát, behenylester, cetylester, glyceryltribehenát, glyceryltrihydroxystearát atď.;
2.1.6 Aminoxidy
myristylamínoxid, izostearylaminopropylamínoxid, kokosový olej aminopropylamínoxid, aminopropylamínoxid z pšeničných klíčkov, sójový aminopropylamínoxid, PEG-3 laurylamínoxid atď.;
2.2 Amfotérne povrchovo aktívne látky
cetyl betaín, kokosový aminosulfobetaín atď.;
2.3 Aniónové povrchovo aktívne látky
Oleát draselný, stearát draselný atď.;
2.4 Polyméry rozpustné vo vode
2.4.1 Celulóza
Celulóza, celulózová guma,karboxymetylhydroxyetylcelulózacetylhydroxyetylcelulóza, etylcelulóza, hydroxyetylcelulóza, hydroxypropylcelulóza, hydroxypropylmetylcelulóza, formazanová bázická celulóza, karboxymetylcelulóza atď.;
2.4.2 Polyoxyetylén
PEG-n (n=5M, 9M, 23M, 45M, 90M, 160M), atď.;
2.4.3 Kyselina polyakrylová
Akryláty/C10-30 alkylakrylátový krížový polymér, akryláty/cetyletoxy(20) itakonátový kopolymér, akryláty/cetyletoxy(20) metylakrylátový kopolymér, akryláty/tetradecyletoxy(25) akrylátový kopolymér, itakrylátový kopolymér/oktadecylový kopolymér 2-oktadecylát Akrylát/oktadekán etoxy(20) metakrylátový kopolymér, akrylát/okaryl etoxy(50) akrylátový kopolymér, akrylát/VA krížový polymér, PAA (kyselina polyakrylová), akrylát sodný/vinylizodekanoát zosieťovaný polymér, karbomér (kyselina polyakrylová atď.) .;
2.4.4 Prírodný kaučuk a jeho modifikované výrobky
Kyselina algínová a jej (amónne, vápenaté, draselné) soli, pektín, hyaluronát sodný, guarová guma, katiónová guarová guma, hydroxypropyl guarová guma, tragantová guma, karagénan a jeho (vápenatá, sodná) soľ, xantánová guma, sklerotínová guma atď. ;
2.4.5 Anorganické polyméry a ich modifikované produkty
Kremičitan horečnato-hlinitý, oxid kremičitý, kremičitan horečnato-sodný, hydratovaný oxid kremičitý, montmorillonit, kremičitan sodno-lítno-horečnatý, hektorit, stearylamóniový montmorillonit, stearylamónny hektorit, kvartérna amóniová soľ -90 montmorillonit, kvartérny amóniový -18 montmorillonitový amóniový kvartér,81 kvartérny hektorit .;
2.4.6 Iné
PVM/MA dekadiénový zosieťovaný polymér (zosieťovaný polymér polyvinylmetyléter/metylakrylát a dekadién), PVP (polyvinylpyrolidón) atď.;
2.5 Povrchovo aktívne látky
2.5.1 Alkanolamidy
Najčastejšie sa používa kokosový dietanolamid. Alkanolamidy sú kompatibilné s elektrolytmi na zahusťovanie a poskytujú najlepšie výsledky. Mechanizmus zahusťovania alkanolamidov je interakcia s micelami aniónových povrchovo aktívnych látok za vzniku nenewtonských tekutín. Rôzne alkanolamidy majú veľké rozdiely vo výkonnosti a ich účinky sú tiež odlišné, keď sa používajú samostatne alebo v kombinácii. Niektoré články uvádzajú vlastnosti zahusťovania a penenia rôznych alkanolamidov. Nedávno sa zistilo, že alkanolamidy majú potenciálne riziko tvorby karcinogénnych nitrozamínov, keď sa vyrábajú v kozmetike. Medzi nečistoty alkanolamidov patria voľné amíny, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi nitrozamínov. V súčasnosti neexistuje oficiálne stanovisko priemyslu osobnej starostlivosti o tom, či zakázať alkanolamidy v kozmetike.
2.5.2 Étery
Vo formulácii s mastným alkoholom polyoxyetylénéter síran sodný (AES) ako hlavnou účinnou látkou možno na úpravu vhodnej viskozity vo všeobecnosti použiť iba anorganické soli. Štúdie ukázali, že je to spôsobené prítomnosťou etoxylátov nesulfátovaných mastných alkoholov v AES, ktoré významne prispievajú k zahusteniu roztoku povrchovo aktívnej látky. Hĺbkový výskum zistil, že: priemerný stupeň etoxylácie je asi 3EO alebo 10EO, aby mohol hrať najlepšiu úlohu. Okrem toho zahusťovací účinok etoxylátov mastných alkoholov má veľa spoločného so šírkou distribúcie nezreagovaných alkoholov a homológov obsiahnutých v ich produktoch. Keď je distribúcia homológov širšia, zahusťovací účinok produktu je slabý a čím užšia je distribúcia homológov, tým väčší je zahusťovací účinok.
2.5.3 Estery
Najčastejšie používané zahusťovadlá sú estery. Nedávno boli v zahraničí hlásené PEG-8PPG-3 diizostearát, PEG-90 diizostearát a PEG-8PPG-3 dilaurát. Tento druh zahusťovadla patrí medzi neiónové zahusťovadlá, ktoré sa používajú hlavne v systéme vodných roztokov povrchovo aktívnych látok. Tieto zahusťovadlá nie sú ľahko hydrolyzovateľné a majú stabilnú viskozitu v širokom rozsahu pH a teploty. V súčasnosti sa najčastejšie používa PEG-150 distearát. Estery používané ako zahusťovadlá majú vo všeobecnosti relatívne veľké molekulové hmotnosti, takže majú niektoré vlastnosti polymérnych zlúčenín. Mechanizmus zahusťovania je spôsobený tvorbou trojrozmernej hydratačnej siete vo vodnej fáze, čím sa začleňujú micely povrchovo aktívnej látky. Takéto zlúčeniny pôsobia ako zmäkčovadlá a zvlhčovače okrem ich použitia ako zahusťovadiel v kozmetike.
2.5.4 Aminoxidy
Aminoxid je druh polárneho neiónového surfaktantu, ktorý sa vyznačuje tým, že: vo vodnom roztoku v dôsledku rozdielu v hodnote pH roztoku vykazuje neiónové vlastnosti a môže vykazovať aj silné iónové vlastnosti. Za neutrálnych alebo alkalických podmienok, to znamená, keď je pH vyššie alebo rovné 7, existuje aminoxid ako neionizovaný hydrát vo vodnom roztoku, ktorý vykazuje neionizáciu. V kyslom roztoku vykazuje slabú katiónitu. Keď je pH roztoku nižšie ako 3, katiónicita aminoxidu je obzvlášť zrejmá, takže môže dobre fungovať s katiónovými, aniónovými, neiónovými a zwitteriónovými povrchovo aktívnymi látkami za rôznych podmienok. Dobrá kompatibilita a synergický efekt. Aminoxid je účinné zahusťovadlo. Keď je pH 6,4-7,5, alkyldimetylamínoxid môže spôsobiť, že viskozita zlúčeniny dosiahne 13,5Pa.s-18Pa.s, zatiaľ čo alkylamidopropyldimetyloxid amíny môžu zvýšiť viskozitu zlúčeniny až 34Pa.s-49Pa.s, a pridanie soli k poslednému nezníži viskozitu.
2.5.5 Iné
Ako zahusťovadlá možno použiť aj niekoľko betaínov a mydiel. Ich zahusťovací mechanizmus je podobný ako u iných malých molekúl a všetky dosahujú zahusťovací efekt interakciou s povrchovo aktívnymi micelami. Mydlá možno použiť na zahusťovanie v tyčinkovej kozmetike a betaín sa používa hlavne v systémoch povrchovo aktívnych vôd.
2.6 Polymérne zahusťovadlo rozpustné vo vode
Systémy zahustené mnohými polymérnymi zahusťovadlami nie sú ovplyvnené pH roztoku alebo koncentráciou elektrolytu. Okrem toho polymérové zahusťovadlá potrebujú menšie množstvo na dosiahnutie požadovanej viskozity. Napríklad výrobok vyžaduje zahusťovadlo povrchovo aktívnej látky, ako je dietanolamid kokosového oleja s hmotnostným zlomkom 3,0 %. Na dosiahnutie rovnakého efektu stačí len vlákno 0,5 % obyčajného polyméru. Väčšina vo vode rozpustných polymérnych zlúčenín sa používa nielen ako zahusťovadlá v kozmetickom priemysle, ale tiež ako suspenzné činidlá, dispergačné činidlá a stylingové činidlá.
2.6.1 Celulóza
Celulóza je veľmi účinné zahusťovadlo v systémoch na vodnej báze a je široko používané v rôznych oblastiach kozmetiky. Celulóza je prírodná organická hmota, ktorá obsahuje opakované glukozidové jednotky a každá glukozidová jednotka obsahuje 3 hydroxylové skupiny, cez ktoré môžu vznikať rôzne deriváty. Celulózové zahusťovadlá sa zahusťujú cez hydratačne napučiavajúce dlhé reťazce a celulózou zahustený systém vykazuje zjavnú pseudoplastickú reologickú morfológiu. Všeobecný hmotnostný podiel použitia je asi 1 %.
2.6.2 Kyselina polyakrylová
Existujú dva zahusťovacie mechanizmy zahusťovadiel na báze kyseliny polyakrylovej, a to neutralizačné zahusťovanie a zahusťovanie vodíkových väzieb. Neutralizácia a zahusťovanie je neutralizácia kyslého zahusťovadla na báze kyseliny polyakrylovej, aby sa ionizovali jeho molekuly a generovali negatívne náboje pozdĺž hlavného reťazca polyméru. Odpudzovanie medzi nábojmi rovnakého pohlavia podporuje molekuly, aby sa narovnali a otvorili, aby vytvorili sieť. Štruktúra dosahuje zahusťovací efekt; zahusťovanie vodíkovou väzbou spočíva v tom, že zahusťovadlo na báze kyseliny polyakrylovej sa najskôr spojí s vodou za vzniku hydratačnej molekuly a potom sa spojí s donorom hydroxylu s hmotnostným zlomkom 10 % až 20 % (napríklad s 5 alebo viacerými etoxyskupinami) Neiónové povrchovo aktívne látky) kombinované na rozmotanie kučeravých molekúl vo vodnom systéme za vzniku sieťovej štruktúry na dosiahnutie zahusťovacieho efektu. Rôzne hodnoty pH, rôzne neutralizátory a prítomnosť rozpustných solí majú veľký vplyv na viskozitu zahusťovacieho systému. Keď je hodnota pH nižšia ako 5, viskozita sa zvyšuje so zvyšujúcou sa hodnotou pH; keď je hodnota pH 5-10, viskozita je takmer nezmenená; ale pri ďalšom zvyšovaní hodnoty pH sa účinnosť zahusťovania opäť zníži. Monovalentné ióny iba znižujú účinnosť zahusťovania systému, zatiaľ čo dvojmocné alebo trojmocné ióny môžu nielen riediť systém, ale aj produkovať nerozpustné precipitáty, keď je obsah dostatočný.
2.6.3 Prírodný kaučuk a jeho modifikované výrobky
Prírodná guma obsahuje najmä kolagén a polysacharidy, ale prírodná guma používaná ako zahusťovadlo sú hlavne polysacharidy. Zahusťovacím mechanizmom je vytvorenie trojrozmernej hydratačnej sieťovej štruktúry prostredníctvom interakcie troch hydroxylových skupín v polysacharidovej jednotke s molekulami vody, aby sa dosiahol zahusťovací efekt. Reologické formy ich vodných roztokov sú väčšinou nenewtonské tekutiny, ale reologické vlastnosti niektorých zriedených roztokov sú blízke newtonským tekutinám. Ich zahusťovací účinok vo všeobecnosti súvisí s hodnotou pH, teplotou, koncentráciou a inými rozpustenými látkami v systéme. Toto je veľmi účinné zahusťovadlo a všeobecná dávka je 0,1% - 1,0%.
2.6.4 Anorganické polyméry a ich modifikované produkty
Anorganické polymérne zahusťovadlá majú všeobecne trojvrstvovú vrstvenú štruktúru alebo expandovanú mriežkovú štruktúru. Dva komerčne najužitočnejšie typy sú montmorillonit a hektorit. Mechanizmus zahusťovania spočíva v tom, že keď je anorganický polymér dispergovaný vo vode, kovové ióny v ňom difundujú z plátku, ako prebieha hydratácia, napučiava a nakoniec sa lamelárne kryštály úplne oddelia, čo vedie k vytvoreniu aniónovej lamelárnej štruktúry. kryštály. a kovové ióny v priehľadnej koloidnej suspenzii. V tomto prípade majú lamely negatívny povrchový náboj a malé množstvo kladného náboja vo svojich rohoch v dôsledku zlomov mriežky. V zriedenom roztoku sú záporné náboje na povrchu väčšie ako kladné náboje v rohoch a častice sa navzájom odpudzujú, takže nedôjde k zahusťovaciemu efektu. S pridávaním a koncentráciou elektrolytu sa koncentrácia iónov v roztoku zvyšuje a povrchový náboj lamiel klesá. V tomto čase sa hlavná interakcia mení z odpudivej sily medzi lamelami na príťažlivú silu medzi zápornými nábojmi na povrchu lamiel a kladnými nábojmi v okrajových rohoch a paralelné lamely sú zosieťované kolmo na seba. na vytvorenie takzvaného „kartónu podobného“ Štruktúra „medzipriestoru“ spôsobuje napučiavanie a gélovatenie, aby sa dosiahol efekt zhrubnutia. Ďalšie zvýšenie koncentrácie iónov zničí štruktúru
Čas odoslania: 28. decembra 2022